Stavanie mája v Považskej Bystrici


Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou, smrti so životom; symbol na jar sa obnovujúcej prírody. Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari na zimou. často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne; miestami sa tiež obliekali do ženských šiat alebo sa na ne vešali malé bábky.

Neskôr pôvodný význam májov upadol do zabudnutia, ale zvyk stavať máje existuje v mnohých krajinách dodnes. Na Slovensku napríklad máje stavajú ako ozdobené stromy mládenci pred 1. májom pred tie domy, kde je vydaja súca dievka, či ich milenka, inokedy sa stavia len jeden spoločný máj pre obec, mesto a podobne.

Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v Achene (Nemecko) stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.

Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie mládencov alkoholom, či peniazmi a podobne. Oslava končila spoločenskou zábavou.

------------------------------------------------------------------------------------------

#stavaniemája