Pochovanie basy 2016 v Považskej Bystrici.


Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Počas fašiangov prevládajú bujará zábava, svadby a zabíjačky. Hlavne posledné tri dni sú vyplnené zábavami, nadmerným pitím alkoholu a jedením. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy a tancovali s nimi. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na masti. Najveselšie obdobie roka však strieda 40- dňový pôst. Ukončia sa tak všetky zábavy a svet sa vráti opäť na rok do starých koľají. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa o výrazné komické stvárnenie. Priebeh pochovávanie basy je nasledovný: oznámenie o ochorení, vyšetrení lekárom, odvoze do nemocnice, oznámení o smrti, pohrebnom sprievode, plači nad hrobom a čítaní testamentu. Texty si vytvárajú samotné parodujúce postavy, väčšinou ide o improvizáciu. Sú často popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov danej dediny. Po dedine šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to boli masky: Cigánky, Žobráka, Drotára, Starej ženy, Prespanky s deckom, Mladuchy, Mladého zaťa, Kováča, Kominára, Handrára, ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa, či Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. Hlavnými kostýmovými postavami sú postavy kňaza, rechtora a smútiacich „pozostalých“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou ktorú za náreku prítomných vynášajú von. Keď je basa pochovaná, môže začať pôst. Veľkonočný pôst začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda. Je to pohyblivý sviatok, jeho dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí a tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu. Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle prvokresťanských tradícií kajúci odev a posýpali sa popolom. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Odev bol ladený do smútočných farieb. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom. Zdroj informácii: internet, spracovanie: Michal Tvrdý

------------------------------------------------------------------------------------------

pre viac fotiek klikni na obrázok >>

#pochovaniebasy